Bombardovanie Nových Zámkov – marec 1945

14. marca 2025 uplynie 80 rokov od útoku na železničný uzol v Nových Zámkoch.

Nič našu krajinu počas 2. svetovej vojny hospodársky nezruinovalo tak veľmi ako nálety bombardérov. O civilných obetiach ani nehovoriac. Bomby zhadzovali Američania, Sovieti aj Nemci. Ktoré mestá na to doplatili najviac a čo bolo príčinou?

Najviac poškodené mesto

Nové Zámky zo všetkých miest bývalého Československa boli počas druhej svetovej vojny najviac poškodené bombardovaním. Výsledkom kobercového bombardovania mesta Nové Zámky, na ktoré dopadlo celkovo 817 ton bômb – na centrum mesta dopadlo asi 700 bômb – bola smrť vyše 4000 ľudí, z 3 394 bytových domov bolo zasiahnutých až 2 023. Bez prístrešia v Nových Zámkoch zostalo 5 828 obyvateľov mesta. Po Drážďanoch boli Nové Zámky najzbombardovanejším mestom,“ tvrdí Alexander Štrba, autor publikácie Nové Zámky kedysi a dnes.

V roku 1938 Nové Zámky boli štvrtým najväčším mestom Slovenska po Bratislave, Košiciach a Trnave. Na základe Prvej viedenskej arbitráži, ktorá bola dôsledkom Mníchovskej dohody vynútenej Hitlerom, boli Nové Zámky pripojené k Maďarsku, patrili medzi strategické dopravné uzly. Vzhľadom na to sa na konci druhej svetovej vojny stali terčom troch úderov letectva 15. americkej armády.

„Všetci boli v tom čase na prelety bombardérov navyknutí,“ vysvetľuje všadeprítomnú apatiu historik Ján Stanislav, „nad naším územím totiž viedli preletové trasy amerických zoskupení. Dovtedy však na Slovensko nezaútočili.“ Lepšie povedané: pred útokom 15. americkej leteckej armády na Slovensko nezaútočil vôbec nikto. Patrili sme k nemnohým európskym krajinám, ktoré si – doslova povedané – užívali pokoj a bezpečie vojnového zázemia. Bombardovanie Apollky alias Štátnej rafinérie minerálnych olejov Apollo nás však z tohto závetria nemilosrdne vykoplo.

Koniec pokojného zázemia

Šestnásteho júna 1944, krátko po desiatej hodine, Bratislavou otriasol výbuch, ktorý našu krajinu v momente katapultoval z pokojného zázemia do vojnového epicentra. V priebehu nasledujúcich deviatich minút na Bratislavu dopadlo rovných 369 ton bômb.

A po bratislavskej Apollke sa bombové inferno len začalo. Jednotky 15. Americkej leteckej armády v priebehu nasledujúcich týždňov zhodili letecké bomby na Bratislavu, Dubnicu nad Váhom, Dubovú, Malacky – Nový Dvor, Komárno, Nové Zámky, Ružomberok, Medveďovo, Považskú Bystricu a Sládkovičovo. „Mierili na ciele vojenského významu a viaceré z týchto miest bombardovali opakovane,“ opisuje Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu.

14.marec 1945 bola čierna Streda.

14.marec 1945 znamenal pre nič netušiacich Novozámčanov čiernu Stredu. Už prvé dva nálety zo 7. a 14. októbra 1944 navždy zmenili tvár mesta.  Počas troch náletov 7.10.1944, 14.10.1944 a 14.3.1945 (15 dní pred oslobodením Nových Zámkov) dopadlo na Nové Zámky 817 ton bômb typu RDX (plnených hexogénom). „Boli to trhacie, zápalné, plynové a svetelné bomby asi 100- až 200-kilogramových kalibrov,“ uvádza sa v dokumente, ktorý je uložený v Mestskom múzeu J. Thaina v Nových Zámkoch.

Zahynulo vyše 4000 ľudí

Počas útokov na mesto zahynulo vyše 4000 ľudí. Na centrum mesta dopadlo asi 700 bômb, ktoré zničili najkrajšie historické stavby z obdobia „hradu“. Na železničnej stanici bolo zničených 40 rušňov a 1370 nákladných a osobných vozňov. V lokalite rušňového depa bolo napočítaných 364 kráterov, v železničnom uzle boli všetky budovy poškodené okrem kasární rušňových čiat a vodárenskej veže, ktorá stojí dodnes.

Na celé územie Slovenského štátu dopadlo 1371 ton bômb. Na bombardovaní mesta sa zúčastnilo 328 bombardovacích lietadiel typu Boeing B-17 Flying Fortress, a B-24 Liberator, ktoré štartovali z juhu Talianska a patrili do 15. Americkej leteckej armády.

Povojnové rany si aj príroda dlho liečila. Znova sa musela zúrodňovať pôda, vypestovať stromy, veď ľudia chodili kupovať jablká a iné ovocie na stredné Slovensko. Nové Zámky vstali z popola vďaka pracovitým rukám jeho obyvateľov.

Zdroje: