Rozpočtové provizórium – nie je strašiak.

 Rozpočtové provizórium

Na prelome rokov bolo azda najviac skloňované slovné spojenie rozpočtové provizórium. Ako odborníčke sa mi nedá len ostať ticho sledovať príspevky k tomuto odbornému termínu, pretože ho vykladá nielen široká (ne)odborná verejnosť, ale i laická, a hlavne sa výkladu rozpočtového provizória neštítia ujať aj (ne)kompetentní odborníci, či (ne)kompetentné odborníčky. Preto som sa rozhodla danú problematiku odborne vysvetliť.

Od roku 1997 po súčasnosť som prednášajúca problematiku štátneho rozpočtu, v súčasnosti celého okruhu rozpočtu verejnej správy – to znamená všetkých subjektov rozpočtu verejnej správy, kde má svoje osobité postavenie práve štátny rozpočet – čomu ja dávam v cykle prednášok najväčší priestor (celému rozpočtovému procesu, vychádzajúc z rozpočtových pravidiel a z rozpočtových zásad) a najväčšiu pozornosť pre všetkých národohospodárov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Problematika ako celok vychádza z dvoch dôležitých bodov, a to po prvé, že celý okruh verejných rozpočtov (štátny rozpočet nevynímajúc) ako súčasť verejných financií tvorí v zmiešanej trhovej ekonomike protipól podnikateľským financiám. A po druhé, všetky vzťahy a väzby v celom sektore verejnej správy, teda v o oblasti verejných rozpočtov sú upravené vždy právnou normou, a to vyššou právnou normou – zákonom, alebo nižšou právnou normou – vyhláškou, opatrením, nariadením atď.

A dostávame sa k podstate môjho príspevku. Ak vychádzame zo skutočnosti, že všetky vzťahy a väzby v celom verejnom sektore – čo platí pre všetky subjekty rozpočtu verejnej správy, štátny rozpočet nevynímajúc, upravuje právna norma – potom sa musíme stotožniť so skutočnosťou, že základným ekonomickým nástrojom v rukách štátu (vlády) je štátny rozpočet, premietnutý do právnej normy – do zákona. A to do zákona o štátnom rozpočte.

Poďme krok po kroku, po poriadku.

V tabuľke nižšie vám uvádzam kalendárne roky, ktoré sú v našich podmienkach zároveň aj roky rozpočtové alebo inak aj roky fiškálne od éry samostatnosti SR. V každom roku od roku 1993 až po súčasnosť prebiehalo rozpočtové hospodárenie našej krajiny podľa schváleného štátneho rozpočtu. Toto schvaľovanie prebieha každý rok v Národnej rade SR blížiac sa ku koncu kalendárneho roka.  Schvaľovanie štátneho rozpočtu je jedným z krokov rozpočtového procesu, v teórii označujeme aj ako etapy rozpočtového procesu (príprava, návrh, schvaľovanie, realizácia, plnenie a kontrola rozpočtového procesu, ktoré súhrnne predstavujú etapy, kroky rozpočtového procesu). Výstupom schvaľovania vládou predloženého a vládou schváleného návrhu štátneho rozpočtu, je potom ako ho parlament (NR SR) schváli – zákon o štátnom rozpočte.

Celý postup tohto procesu (rozpočtového procesu) upravujú rozpočtové pravidlá – zákon o rozpočtových pravidlách. Od éry samostatnosti v našej krajine platili tri zákony o rozpočtových pravidlách, a to zákon SNR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách SR, zákon NR SR č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách a v súčasnosti platné zákony: zákon NR SR č. 523/2004 Z. z.  o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších noviel a predpisov a zákon NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel a predpisov.

Je potrebné poznamenať aj skutočnosť, že

1. v zákone  SNR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách SR v paragrafe 6 bolo upravené rozpočtové provizórium:

„§ 6 Rozpočtové provizórium

(1)Ak nebude zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schválený pred 1. januárom rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do vyhlásenia zákona o štátnom rozpočte na tento rok rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) národnej rade.

(2)Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu do 1. januára rozpočtového roka, urobí do tohto termínu s predchádzajúcim súhlasom národnej rady nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie hospodárenia v dobe rozpočtového provizória, ktoré schvaľuje národná rada.

(3)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po jeho vyhlásení.“

• v zákone NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v paragrafe 7 bolo upravené rozpočtové provizórium:

„§ 7 Rozpočtové provizórium

(1)Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.

(2)Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok národnej rade do 31. decembra bežného roka, rozpočtové hospodárenie sa spravuje štátnym rozpočtom predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 štátneho rozpočtu schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok s výnimkou rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, ktorej výdavky sa spravujú dohodnutými termínmi splácania jednotlivých úverov a štátnych cenných papierov, a s výnimkou úhrady zákonom nárokovateľných dávok a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistného plateného štátom podľa osobitných zákonov.3)

(3)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.“

• v zákone NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších noviel a predpisov je v paragrafe 11 je upravené rozpočtové provizórium

„§ 11 Rozpočtové provizórium

(1)Ak nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.

(2)Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky a vzťahy medzi štátom a inými subjektmi sa počas rozpočtového provizória spravujú zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok a výdavkov nepoužitých a viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku v súlade s § 8 ods. 6 s výnimkami uvedenými v odseku 3, pričom minister financií určí záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

(3)Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o

a)výdavky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu a výdavky na úhradu výnosov zo štátnych cenných papierov,

b)výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek a poplatkov súvisiacich s prijatými úvermi alebo pôžičkami,

c)úhrady dávok a príspevkov, na ktoré majú právnické osoby alebo fyzické osoby právny nárok podľa osobitných predpisov,15)

d)poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistné a príspevky za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,

e)odvody do rozpočtu Európskej únie,

f)prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(4)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.“

a

• v zákone NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel a predpisov je v paragrafe 11 upravené rozpočtové provizórium:

„§ 11 Rozpočtové provizórium

(1)Ak rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok neschváli obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, hospodári obec alebo vyšší územný celok podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov.

(2)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.“.

V súčasnosti od éry samostatnosti, to znamená od roku 1993 bude NR SR už 31.-krát na rok 2023 schvaľovať zákon o štátnom rozpočte. A v roku 1995, a v roku 1999 naša krajina – Slovenská republika začala hospodárenie kalendárneho, rozpočtového, fiškálneho roku – ROZPOČTOVÝM PROVIZÓRIOM!

Rozpočtové provizórium nie je strašiak. Rozpočtové provizórium je stav, kedy  nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka. Potom sa spravuje  rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.

K tomuto stavu môže dôjsť v zásade dvomi spôsobmi, a to:

1. zásahom prírody – prírodného živlu, prírodnej katastrofy
2. politickou nevôľou – príklad 1.1.2022 Česká republika začala hospodárenie rozpočtovým provizóriom pre neschválenie rozpočtu Poslaneckou snemovňou.

Tento príklad postihol aj Slovensko, ktoré 1.1.1995 a 1.1.1999 začalo svoje hospodárenie rozpočtovým provizóriom. Ibaže to boli roky poznačené eufóriou osamostatnenia, vstupom do MMF, vyvíjajúcimi snahami vstúpiť do európskych štruktúr (EÚ a EMÚ) a NATO. Zásadný rozdiel medzi obdobím spred  takmer 30 rokov v porovnaní s dneškom je, že dnes sme v dobe poznačenej

1. ešte stále dobiehajúcimi vplyvmi svetovej hospodárskej krízy z roku 2008
2. celosvetovou pandémiou koronavírusu
3. vojnou v bezprostrednom susedstve našej krajiny a jej dopadmi aj v podobe následnej energetickej krízy
4. silnými migračnými vlnami, ktoré postihujú celý európsky kontinent

Preto je potrebné si uvedomiť, že rozpočtové provizórium nie je strašiak, nie je výnimočný stav, nie je núdzový stav, nie je vojnový stav, ale v súčasnosti (oproti rokom 1995 a 1999)  by mohlo mať hospodárenie podľa rozpočtového provizória obrovský dosah a dopad na obyvateľstvo, pretože 1/12 výdavkov z vlaňajšieho rozpočtu[2] by mohla spôsobiť nekrytie vládou deklarovaných potrieb v plánovanom, v predkladanom rozpočte, ktorý sa stal v súčasnosti nie ekonomickým, ale politickým nástrojom aj v rukách opozície a aj v rukách koalície.

Autor

doc. Ing. Kornélia Beličková, PhD. – expertka na štátny rozpočet, vedúca oddelenia verejných financií a riadenia verejných výdavkov Katedry financií NHF EU v Bratislave (https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-financii/clenovia-katedry/belickova-kornelia)

[1] reakcia na COVID-19

[2] Tento scenár podrobne opisuje MF SR 16-12-2022 vo svojom príspevku:  Riziká rozpočtového provizória – mechanizmus financovania výdavkov. Dostupné na: https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/rizika-rozpoctoveho-provizoria-mechanizmus-financovania-vydavkov.html