16. februára sme uverejnili článok „Možno onedlho budú starostovia behať po obciach so zoznamom v ruke“. Obsah je venovaný dnes veľmi aktuálnej téme duševného zdravia, vybraných spoločenských súvislostí, ktoré táto téma prináša. Súčasne poukazuje na jednu oblasť, ktorá postihuje okolie človeka s duševným postihnutím a neschopnosť kompetentných na dané témy reagovať. Pri slove „kompetentný“ sme sa zastavili, nakoľko máme pocit, že na Slovensku nie je kompetentný nikto pomôcť človeku trpiacemu duševnou poruchou, pokiaľ on sám o to nestojí, čo v mnohých prípadoch je nemožné z objektívnych dôvodov.
Áno, možno niektorí z vás, by teraz radi reagovali a povedali by, také onaké riešenie. V praxi neexistuje. Ten, kto zažil, čoho je schopný človek s duševným postihnutím a snažil sa to vyriešiť, vie, o čom píšeme.
Na článok reagovalo veľa ľudí, ktorí nám dávajú za pravdu, ako zložitá a neriešiteľná otázka pomoci človeku s duševným postihnutím to je. V tomto prípade máme na mysli také postihnutie v súvislosti s ktorým nebolo rozhodnuté o ústavnej starostlivosti, ale na strane druhej spolužitie v rámci rodiny, či okolia je nesmierne zložité, konfliktné, v niektorých prípadoch nebezpečné.
Výsledkom je, že trpí rodina, trpí okolie. Dostali sme príbehy, ktoré opisujú stavy, že u ľudí, v okolí človeka s duševným postihnutím, sa prejavili chronické, stresové ochorenia.
Článok „Možno onedlho budú starostovia behať po obciach so zoznamom v ruke“ poukazuje súčasne, podľa nášho názoru, na absurdný spôsob riešenia a myslenia úradníkov.
Sme radi za prejavené názory porozumenia, sme radi, že sa nevyskytli názory útočiace na chorých ľudí. To nás posilňuje v tom, že máme šancu nastaviť spoločnosť tak, aby si v nej našli svoje miesto i ľudia s duševným postihnutím a dostali šancu na inklúziu v spoločnosti bez toho, aby niekto z okolia trpel, či bol ohrozovaný.
Chcem vyjadriť názor. Pre mňa osobne, je každý človek s duševným postihnutím, ktorý bojuje s ochorením, spolupracuje, dodržiava liečebné procedúry Veľký hrdina.