Na Slovensku sa stav duševného zdravia obyvateľstva dramaticky zhoršuje. Nepridáva tomuto trendu ani posledné pandemické obdobie, ani súčasná hospodárska kríza. Je to vážna téma, ktorej treba venovať dôslednú pozornosť. Túto tému sledujeme už niekoľko rokov a máme zato, že negatívne trendy štát nie je schopný rozumne riešiť a reagovať na ne.
Myslíme si, že ľudia s duševným postihnutím, by mali mať prístup k odbornej pomoci. Za predpokladu, že majú vôľovú stránku nadstavenú k prijatiu tejto pomoci. Veľmi dôležitou súčasťou tejto témy sú rodinní príslušníci, na ktorých veľakrát, stojí či padá, úspešné začlenenie človeka s duševným postihnutím do spoločnosti, oživujúc mu zmysel života, zvýšiť kvalitu života.
Počet psychiatrov je alarmujúco nízky, čas venovaný jednému pacientovi je nedostačujúci. Samozrejme nedá sa paušalizovať. Potom prenikajú týmto sitom odbornej pomoci duševne chorí pacienti, ktorých systém nezachytí a sú integrovaní v spoločnosti bez kontroly. Máme konkrétny poznatok o tom, že v okolí Devínskej cesty v Bratislave žije duševne chorý človek, ktorého rodičia nevedú metodicky správne, jeho skutočné prejavy a stav taja, činy tohto duševne chorého človeka popierajú a okolie obviňujú z jeho zdravotného stavu. Tento človek napáda svoje okolie, vyhráža sa odrezaním hlavy, je vulgárny, pľuje na ľudí, dráždi psov, sleduje a filmuje ľudí. V bezprostrednej blízkosti tohto človeka bol už trikrát otrávený pes, raz prepichnutý, raz ukameňovaný.
Okolie tri roky upozorňuje na tohto človeka, boli kontaktovaní psychológovia a psychiatri, bola kontaktovaná miestna katolícka autorita, bol kontaktovaný miestny úrad, polícia, prokuratúra. Je pravda, že tento duševne chorý človek má vytipovaných ľudí, ku ktorým sa takto správa. Voči iným ľudom je milý, úslužný.
Dokonca sa ponúkal inzerciou na sociálnych sietiach, že Vás bude u Vás doma doučovať hru na hudobný nástroj. Takže možno aj Vy ste ho mali doma…
Posledné dva roky, každý večer, spolu so svojimi rodičmi má potrebu pred spaním v čase okolo polnoci ísť hodiť susedom pri spálni železné predmety, tyče, hrnce a keď nie je dosť, tak zatrúbi na trúbku, aby si bol istý, že susedov zobudí. Sme presvedčení, že toto je už týranie.
Nakoľko nikto z uvedených autorít, ako psychológovia a psychiatri, miestna katolícka autorita, polícia, prokuratúra doteraz týraným občanom nepomohla, museli sa obrátiť na lekára so zdravotnými problémami, ktoré vyvolal stres a dva roky deficitu zdravého spánku. Lekár týmto týraným ľuďom predpísal lieky na spanie.
Teda, keď z uvedeného vytvoríme vzorec:
Duševne chorý človek – Štát – Týraná osoba
Riešenie v Slovenských pomeroch vyzerá nasledovne:
Duševne chorý človek má právo dať sa liečiť, teda, ak nechce nemusí, pokiaľ bezprostredne neohrozuje seba alebo iného, latentné ohrozovanie sa mu trpí a od okolia sa očakáva, že sa nechá tyranizovať, aby neboli ohrozené práva duševne chorého, polícia nebude konať, pretože vlastne nemá riešenie a bude sa čakať až kým sa stane tragédia. Keď sa stane tragédia, je to výborná príležitosť pre verejné špičky ukázať sa na obrazovke s otázkou
„kde boli susedia ?“, „to nikto nič nezaregistroval?“ , „čo robili kompetentní?“ , „ako je možné, že psychiater nič nezachytil?“…
Na strane druhej týraná osoba je ignorovaná a je jej dávané pocítiť, že podania na políciu vlastne políciu obťažujú (myslíme tým konkrétnych príslušníkov nie celú políciu). Pokiaľ sa budete domáhať svojich práv, ako obeť týrania, skončí v kolotoči
Páchateľ – Obeť – Sťažovateľ – polícia – prokuratúra – polícia – sťažovateľ – Obeť
Obeť týrania v podstate štát v rámci svojho systému ponechá proti svojej vôli užívať lieky na spanie, aby prekonávala nočné zvukové tyranizovanie, prenasledovanie. A môžeme povedať, že štátne orgány vyriešili ďalší „konflikt“ duševne chorého páchateľa s jeho obeťou.
Je dôležité povedať, že okrem zdravotných sekundárnych účinkov týchto liekov na spanie, je tu ďalší fenomén a to bezpečnosť obete po užití takýchto liekov z pohľadu vonkajších vplyvov ako požiar, prírodné katastrofy, nedaj Boh vojna, čo treba brať tiež v úvahu v súčasnosti. Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi.
Varovanie obyvateľstva je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej ochrany. Preto sme sa obrátili listom na Ministerstvo vnútra SR, Krízové riadenie štátu s otázkou, ako je zabezpečené varovanie osôb po požití liekov na spanie pred prípadnými hrozbami, ktoré majú byť užívané ako jediná možnosť ochrany pred konaním duševne chorého z dôvodu neschopnosti štátu zabezpečiť obetiam ich ústavné práva.
Priznáme sa, že sme očakávali od MV SR odpoveď v duchu „áno, to je cez čiaru, ideme hľadať cestu pomoci duševne chorému človeku“.
Prišla pre nás šokujúca odpoveď.
Odpoveď zaslala generálna riaditeľka sekcie krízového riadenia MV SR.
„Aktuálne nie je implementované individuálne varovanie, ale v súlade s uznesením č. 3/2022 z 18.októbra 2022 Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky skúma možnosť zavedenia dobrovoľnej databázy osôb, ktoré si vyžadujú pozornosť pri vykonávaní opatrení civilnej ochrany vrátane varovania. Registrácia do databázy by mala byť prístupná všetkým osobám so zvláštnymi potrebami, nemusí nutne ísť o osoby so zdravotným postihnutím.“
Teší nás, že sme iniciovali dobrú myšlienku pre osoby so zdravotným postihnutím rôzneho druhu.
Avšak kontext je zarážajúci. Miesto toho, aby orgány štátnej, verejnej moci a dotknuté osoby pomohli jednému človeku s duševnou poruchou, ktorý tyranizuje a ohrozuje okolie, pomohli mu nájsť cestu k odbornej pomoci a pokiaľ je trestne zodpovedný, aby boli voči nemu vyvodené konzekvencie, tak štát hľadá cestu vytvorenia zložitého nákladného systému, ako tyranizovanej obeti trestného činu zabezpečí individuálne vyrozumenie varovnými signálmi v prípade ohrozenia.
Takže na záver optimistický fejtón:
Na Slovensku sa nemusíme báť, ak máte v blízkosti seba osobu, ktorá Vás bude tyranizovať prenasledovaním, vyhrážaním, nočným každodenným trieskaním pri spálni po dobu viac ako dva roky a vy to nebudete zvládať, predpíšu Vám lieky na spanie. Štát sa o Vás postará možno prostredníctvom starostu, ktorý bude mať kľúče od Vášho domu a v prípade ohrozenia Vás príde zobudiť.
Je mi ťažko pri čítaní týchto riadkov. Úžasné spracovaná téma. Snáď si tento článok prečítajú kompetentní, chytia sa za nos, porozmýšľajú a konečne sa k problému postavia čelom. Alebo možno aj nie, veď idú voľby, načo by už rozpracovavali zložité témy….
Takých prípadov, ako je v článku je veľa. Ten človek, ktorý robí svojim rodičom a okoliu zle, má poruchu osobnosti( NPO). Nielen,že porušuje domový poriadok a ruší nočný kľud, ale aj porušuje zákon, keďže ublížil a týral psíka, ďalej sa vyhráža ľuďom “ odrezaním hlavy,čo je tiež trestné. Tiež nie je v poriadku ľudí sledovať a bez dovolenia natáčať. Správa sa neohľaduplne voči svojmu okoliu, taký človek je úplne bez empatie, koná bezcitne, manipuluje a prekrúca realitu, takže jeho skutky a správanie sa ťažko dokazuje.
Aby kompetentní konali a obetiam násilia pomohli,treba spoluprácu susedov, veterinára,polície, súdu. Treba zozbierať dôkazy a opakovane žiadať o pomoc. Keďže mám osobnú skúsenosť s takým typom človeka, pochopila som, že táto porucha osobnosti sa liečiť nedá, ostáva ho zavrieť do väzenia, alebo na psychiatriu, kým sa niekomu niečo nestane.
Vážená pani Timea,
vážime si odvahu reagovať na spoločensky citlivú tému. Áno, táto téma rezonuje medzi ľuďmi, Tým, že sme túto tému vytiahli na „denné svetlo“, zistili sme, že takto trpí veľmi veľa ľudí. Súčasne, ako prenikáme do danej problematiky, zisťujeme, ako málo sa tejto problematike venujú kompetentní a dokonca je ťažko v spoločnosti aj určiť, kto je vlastne kompetentný toto riešiť.